Prispeje zrušenie bankového odvodu k obnove ekonomiky?

Bankový odvod bol už od svojho vzniku v roku 2012 diskutovanou témou. V jednoduchosti to znamenalo dodatočné zdanenie bánk s cieľom vytvorenia vankúša pre ďalšiu krízu a zabezpečenie stability bankového sektora.

Rozdiel oproti ostatným daniam je v tom, že sa neplatí zo zisku, ale takmer z celej časti bankových pasív. Sú to hlavne vklady od klientov, z vydaných cenných papierov s výnimkou kapitálu a podriadeného dlhu. Výška odvodu teda nezávisí od zisku bánk, ale od veľkosti pasív. Práve to bolo hlavnou príčinou, prečo bol odvod zo strany bánk kritizovaný a išlo viac-menej o politickú tému.

Príchod koronakrízy však zúžil dialóg bankového sektora a vlády, čoho výsledkom je plošné umožnenie odkladu splátok hypoték a úverov pre fyzické a právnické osoby. Ďalším pokračovaním tejto spolupráce bola dohoda vlády SR so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA), ktorá viedla k uzatvoreniu memoranda o porozumení, ktorého najdôležitejším bodom je zrušenie bankového odvodu k 1. júlu 2020 a jeho nahradenie novou schémou.

Táto schéma ráta so zrušením odvodu a preúčtovaním prostriedkov približne 1 miliardy € do tzv. Rozvojového fondu Slovenska. Podľa slov premiéra I. Matoviča a ministra financií E. Hegera sa tieto prostriedky použijú v zdravotníctve a ekologických štátnych projektoch.

Z vyjadrenie SBA vyplýva, že stabilný bankový sektor môže pomáhať v tejto ťažkej situácii svojim klientom a taktiež prispievať k obnove ekonomiky. Zrušenie novely, ktorá bankový odvod zdvojnásobila a určila jeho platnosť na neurčitý čas, predstavuje jedinú možnosť, aby banky mohli plniť svoju úlohu. Banky chcú a musia byť súčasťou naštartovania ekonomiky zasiahnutej koronakrízou.

Banky zrušením tohto odvodu ušetria približne 150 miliónov € ročne, avšak v rámci dohody je prísľub naliať do ekonomiky ďalších 500 miliónov € na financovanie štátnych projektov a 1 miliardu € na financovanie úverov pre ľudí a firmy. Hlavným cieľom tejto dohody je v čase poklesu ekonomiky, ktorý by mal dosiahnuť 10 %, jej opätovné naštartovanie, respektíve podpora domácej výroby a spotreby.

Reálny vplyv na ekonomiku uvidíme časom. Niektoré banky si zvýšené náklady vytvorené odvodom kompenzovali prenesením na klientov, čoho výsledkom boli zvýšené poplatky za služby na pobočkách, poplatky za hotovostné transakcie, respektíve poplatky za vedenie účtov.

Jedna z bánk už dôsledkom dohody o zrušení odvodu znížila poplatok za vedenie účtu symbolicky o 1 € mesačne. Plošné zníženie poplatkov však netreba očakávať, no na druhej strane banky, ktoré uvažovali o zvyšovaní, teraz zrejme tieto rozhodnutia prehodnotia.

V 2. štvrťroku 2020 banky celkovo sprísňovali podmienky poskytovania úverov a zvyšovali úrokové sadzby, čo sa prejavilo v znížení dopytu po úveroch. Poskytovanie úverov podľa najnovších údajov NBS z mája 2020 pokleslo o 6,4 %, z čoho najväčší pokles tvorili spotrebné úvery pre domácnosti. Hypotékam sa darí aj naďalej, hoci prvýkrát po dlhom čase sa medziročne tempo nepatrne spomaľuje, čo v kontexte historicky nízkych úrokov znamená, že práve uvoľnené prostriedky z tohto fondu budú slúžiť na podporu úverovania a zvýšenie domácej spotreby.

Na základe vyjadrenia SBA však netreba zabúdať, že banky budú naďalej poskytovať úvery na základe internej politky jednotlivých bánk a pravidiel obozretného podnikania, čo znamená, že aj napriek zvýšenému kapitálu nebudú poskytovať úvery rizikovým klientom.

Zdroj titulného obrázka: canva
Zdroje: NBS, SBA
Zdroje obrázka: vlastné spracovanie, flaticon