Akciové trhy rastú, inflácia komplikuje úrokové sadzby

Americké akcie počas leta rástli a podporili ich dobré výsledky spoločností. Európske trhy tiež priniesli zhodnotenie, no za americkými zaostávali. Pozornosť investorov sa sústreďuje na ceny energií, infláciu a ďalšie rozhodnutia centrálnych bánk. Pre ľudí, ktorí držia úspory v banke, zostáva dôležité aj to, či úrok na účte dokáže vyrovnať rast cien.

V septembrovej epizóde podcastu Investičný barometer sa týmto témam venovali spoluzakladateľ a co-CEO PROSIGHT Peter Friedmann a projektový a investičný riaditeľ Anton Ivan. S moderátorom Marekom Vargom rozobrali výsledky firiem, rastúci americký dlh aj rozdiel medzi úročením úspor a dlhodobým investovaním. Údaje v článku zachytávajú situáciu ku dňu nahrávania rozhovoru 10. septembra.

Rast amerických akcií podporujú výsledky firiem

Vojnové konflikty a neistota v ekonomike nemusia automaticky znamenať pokles akciových trhov. Americký index S&P 500 od začiatku roka vzrástol približne o 11,5 % a Nasdaq 100 o 15,5 %. Ako v diskusii vysvetlil Peter Friedmann, investori sledujú najmä hospodárske výsledky spoločností a ich schopnosť zvyšovať zisky.

Práve výsledková sezóna podľa neho podporila rast amerických indexov. Očakávania zisku na akciu prekonalo 86 % spoločností, pričom dlhodobý priemer predstavuje približne 67 %. Firmám sa tak darilo prekonávať odhady analytikov výrazne častejšie než zvyčajne.

Silné výsledky však treba čítať pozorne. Nie každý nárast zisku znamená, že firma predala viac produktov alebo získala viac zákazníkov. Do výsledkov môžu vstupovať aj zmeny hodnoty investícií, ktoré spoločnosť vlastní. V diskusii zazneli príklady Alphabetu a Amazonu. Časť ich vykázaných ziskov súvisela so zhodnotením podielov v iných spoločnostiach. Takýto zisk nemusí znamenať skutočný príjem z predaja investície. Ak jej hodnota neskôr klesne, môže sa to negatívne prejaviť v ďalších výsledkoch.

Umelá inteligencia prináša príležitosti aj nové riziká

Rozvoj umelej inteligencie podporuje rast technologických spoločností. Zároveň si vyžaduje veľké investície do dátových centier, výpočtovej techniky a energetickej infraštruktúry. Firmy preto potrebujú čoraz viac kapitálu.

Peter Friedmann v diskusii upozornil, že časť týchto investícií spoločnosti financujú aj prostredníctvom dlhu. Vydávajú dlhopisy a uchádzajú sa tak o peniaze investorov podobne ako štáty. Vyššia ponuka dlhopisov môže vytvárať tlak na rast požadovaných výnosov, a tým predražovať financovanie.

Aktuálnu situáciu Peter Friedmann nepovažuje za porovnateľnú s internetovou bublinou na prelome tisícročí. Zdôrazňuje však význam výsledkov firiem. Pri hodnotení trhu nestačí sledovať nadšenie z novej technológie. Dôležité je aj to, či spoločnosti dokážu svoje vysoké investície postupne premeniť na príjmy a zisky.

Pri americkom dlhu nerozhoduje iba jeho veľkosť

Rastúci americký štátny dlh patrí k výrazným témam finančných trhov. Samotná výška dlhu však nevysvetľuje celý problém. Záleží aj na veľkosti ekonomiky, jej raste, príjmoch štátu a nákladoch na splácanie úrokov.

Anton Ivan upozornil najmä na kombináciu rozpočtových deficitov, vyššej inflácie a drahšieho financovania. Keď štát míňa viac, než vyberie, potrebuje si požičiavať. Ak investori požadujú vyšší úrok, obsluha dlhu zaťažuje rozpočet ešte viac.

Bezprostredný bankrot USA hostia nepovažujú za pravdepodobný scenár. To však neznamená, že rast dlhu nemá následky. Investori sledujú hospodárenie krajiny aj budúcu kúpnu silu peňazí, ktoré dostanú späť.

Vyšší výnos dlhopisu neznamená rizikovejšiu krajinu

Pri porovnávaní štátnych dlhopisov sa nedá vychádzať iba z ponúkaného výnosu. V čase nahrávania dosahovali výnosy desaťročných amerických štátnych dlhopisov približne 4,8 %, nemeckých 3,6 % a slovenských 4 až 4,1 %. Rozdiely ovplyvňuje aj mena, úroveň základných úrokových sadzieb a očakávaná inflácia.

Ako vysvetlil Anton Ivan, nižší výnos slovenského dlhopisu automaticky neznamená, že Slovensko predstavuje bezpečnejšieho dlžníka než USA. Pri investícii v cudzej mene navyše do výsledku vstupuje aj vývoj výmenného kurzu. Pre eurového investora tak môže byť konečné zhodnotenie iné než samotný dolárový výnos.

Energie komplikujú boj s infláciou

Spoločnou témou americkej aj európskej ekonomiky zostávajú ceny energií. V Európe medziročne vzrástli približne o 14 %. Drahšia ropa či elektrina sa pritom netýkajú iba účtov domácností a cien na čerpacích staniciach. Zvyšujú aj náklady na výrobu, dopravu a poskytovanie služieb.

Firmy môžu časť týchto nákladov preniesť do cien pre zákazníkov. Rast cien energií sa tak postupne dostáva do ďalších častí ekonomiky a komplikuje návrat inflácie k cieľu centrálnych bánk.

V čase nahrávania podcastu hostia diskutovali o očakávaniach ďalšieho zvyšovania sadzieb. Išlo o vtedajší výhľad, nie o potvrdené rozhodnutia. Pre čitateľa je podstatný širší súvis: pretrvávajúca inflácia môže oddialiť zlacňovanie úverov alebo vytvoriť tlak na ich ďalšie zdraženie.

Európu brzdí aj odlišné zloženie ekonomiky

Európske akciové indexy od začiatku roka vzrástli približne o 8 %. Priniesli tak kladné zhodnotenie, no za americkými indexmi zaostali. Jedným z vysvetlení je rozdielne zastúpenie odvetví. V USA majú výraznú váhu technologické spoločnosti, ktoré profitujú aj z rozvoja umelej inteligencie.

Európa sa vo väčšej miere opiera o tradičný priemysel. Ten čelí vysokým cenám energií aj zahraničnej konkurencii. V diskusii zazneli najmä problémy automobilového sektora a tlak čínskych výrobcov. Nie všetkým odvetviam sa však darí rovnako. Ako príklad silnejšieho segmentu hostia spomenuli obranný priemysel.

Úrok na termínovanom vklade

Termínovaný vklad môže priniesť vyššie úročenie než bežný účet. Pri hodnotení jeho výnosu však nestačí sledovať číslo v ponuke banky. Dôležitý je čistý úrok po zdanení a rast cien počas obdobia, keď peniaze zostávajú na vklade.

V rozhovore zazneli ponuky termínovaných vkladov s úrokom približne 3 % ročne. Po zdanení z neho zostane približne 2,4 %, zatiaľ čo augustová inflácia na Slovensku dosahovala 3,1 %. Pri takejto úrovni inflácie by čistý ročný výnos nestačil na zachovanie kúpnej sily úspor.

Suma na účte teda môže narásť, no človek si za ňu kúpi menej než predtým. Práve na tento rozdiel medzi nominálnym a reálnym výnosom upozornil Anton Ivan.

To neznamená, že bankové vklady nemajú význam. Rezerva na nečakané výdavky a peniaze na blízke ciele plnia inú úlohu než dlhodobé investície. Pri rozhodovaní preto záleží aj na dostupnosti peňazí, časovom horizonte a riziku.

Dlhodobé investovanie má inú úlohu

V závere sa diskusia venovala investovaniu cez ETF a možnosti podieľať sa na raste hodnoty spoločností. Hostia spomenuli globálne diverzifikované akciové stratégie aj stratégie zamerané na americký trh.

Akciové investície však nemožno zamieňať za bankový vklad. Ich hodnota kolíše a investor môže zaznamenať aj výrazný pokles. Dlhší investičný horizont poskytuje viac času na prekonanie výkyvov, nezaručuje však zisk.

Pri práci s úsporami preto nestačí hľadať najvyššie percento výnosu. Dôležité je vedieť, na čo peniaze slúžia, kedy ich budete potrebovať a aké kolísanie ich hodnoty dokážete prijať. S finančným sprostredkovateľom PROSIGHT môžete prejsť svoje ciele a možnosti, ktoré zodpovedajú vašej situácii.

Na zobrazenie tohto obsahu je potrebné povoliť funkčné alebo marketingové cookies. Nastavenie cookies

Článok vychádza z diskusie v Investičnom barometri zo dňa 10. septembra. Hodnotenia a očakávania odrážajú situáciu v čase nahrávania. Text má informačný charakter a nepredstavuje individuálne investičné odporúčanie. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.

FOTO ZDROJ: unsplash.com