Predstavte si dve investície pri vstupe na burzu na začiatku 80. rokov. V jednom kútiku stojí Apple technologický priekopník meniaci svet. V druhom Home Depot – sieť hobby marketov so štyrmi kamennými predajňami a regálmi plnými dosiek, klincov a vŕtačiek. Ktorá investícia priniesla vyššie zhodnotenie? Intuícia zvádza ukázať na Apple.
Realita trhu však ponúka prekvapenie: 1 000 USD investovaných do akcií reťazca Home Depot pri jeho vstupe na burzu (1981) má dnes s reinvestovanými dividendami hodnotu vyše 15 miliónov dolárov. Rovnaká suma v akciách spoločnosti Apple, ktorá vstúpila na burzu v roku 1980, vyniesla približne 4 milióny dolárov.
Príbeh o reťazci s náradím zvádza k myšlienke, že stačí nájsť „správnu firmu“ a držať ju celý život. Z pohľadu finančnej matematiky a teórie pravdepodobnosti však ide o klasickú ukážku hindsight bias (klamu spätného pohľadu) a survivorship bias (klamu prežívajúcich).
Matematika proti stock pickingu
Predstava, že bežný investor dokáže v začiatkoch odhaliť budúceho víťaza, naráža na tvrdé dáta. Profesor Hendrik Bessembinder z Arizona State University analyzoval vyše 26 000 amerických akcií od roku 1926. Závery jeho štúdie rúcajú romantické predstavy o individuálnom výbere akcií:
- Väčšina firiem zlyhá: Viac ako 58 % jednotlivých akcií za celú svoju životnosť neprekonalo ani výnos obyčajných jednomesačných štátnych pokladničných poukážok.
- Koncentrácia výnosov: Celé čisté bohatstvo vytvorené na americkom akciovom trhu za takmer storočie vygenerovalo menej ako 4 % najlepších spoločností. Zvyšných 96 % firiem ako celok v súčte len dorovnalo výnos hotovosti.
Vybrať v roku 1981 Home Depot neznamenalo mať 50-percentnú šancu. Znamenalo to vytiahnuť jednu zo štyroch výherných loptičiek zo sto v prostredí, kde väčšina konkurentov nakoniec zbankrotovala alebo skončila v zabudnutí.
Keď skvelý biznis zničí kapitál
Druhým rizikom stávky na jednu kartu je valuácia. Typickým príkladom je technologický gigant Cisco. V marci 2000 išlo o najhodnotnejšiu firmu sveta, ziskovú chrbtovú kosť nastupujúceho internetu.
Investor, ktorý vtedy podľahol presvedčeniu o „istej budúcnosti“, čakal na nominálne prekonanie svojho nákupného maxima štvrťstoročie. Cena akcie sa na úroveň z roku 2000 vrátila až koncom roka 2025. Po započítaní inflácie je investor na reálnej kúpnej sile stále v hlbokom mínuse.
Skutočná cena zhodnotenia
Aj keby mal investor šťastie a trafil Home Depot alebo Apple, zaplatil by daň v podobe extrémnej volatility:
- Akcie Apple sa koncom 90. rokov prepadli o viac než 80 %.
- Akcie Home Depot počas finančnej krízy v roku 2008 stratili okolo 70 % hodnoty.
Udržať pozíciu pri 70-percentnom prepade vyžaduje psychickú odolnosť, ktorú drvivá väčšina individuálnych investorov bez systematického plánu nezvládne a pozíciu predá na dne.
Čo si z toho odniesť do praxe?
Snažiť sa identifikovať „ďalší Home Depot“ je alokačne neefektívna stratégia. Správne diverzifikované indexové fondy nerobia kompromis, vlastnia celý trh. Vďaka tomu automaticky absorbujú 4 % extrémnych víťazov, ktorí ťahajú globálnu ekonomiku dopredu. Zatiaľ čo prirodzene redukujú váhu upadajúcich firiem bez toho, aby investor musel hádať, kto bude nový jednorožec.
Foto zdroj: unsplash.com